Naša duša je krehká. Žijeme v hektickej dobe, ktorá je navyše poznačená novými potencionálnymi hrozbami. Ak človek niečo nepozná, podvedome má z toho strach. Aj keď si to nepriznáva, podprahovo tam ten strach je. Taká bola aj karanténa a s ňou súvisiaca koronakríza. Nevedeli sme, čo to je, čo nám ten vírus môže spôsobiť. Ani, kedy sa skončí a ako nabúra naše plány a existenciu.

Následne sme museli zostať doma, čo bola pre mnohých nová skúsenosť. Sledovali sme správy a podvedome tak „nasávali“ všetko negatívne.

Málo radosti, veľa chaosu

Pozitívnych správ bolo málo. Ukazovali nám zábery z Talianska, len aby sme boli „poslušní“ a pod rúškom strachu nevychádzali zo svojich domovov. Vláda menila každý deň opatrenia a to bez logického nastavenia a vysvetlenia. Informácie sa menili prakticky z minúty na minútu, čo spôsobovalo informačný chaos. To môže spôsobiť aj to, že pri prípadnej druhej vlne ľudia nebudú rešpektovať tieto príkazy. Nebudú mať nato kapacitu. Kládli nám tiež dôraz na to, aby sme nenavštevovali našich starých rodičov a dôchodcovia mali vyhradené hodiny na nakupovanie.

Paradoxne sa seniorov karanténa dotkla len okrajovo.

Sú totiž zvyknutí byť sami. Výskumy z rôznych krajín poukázali na to, že sociálnu izoláciu zvládali oveľa horšie mladí ľudia. „Najmä študenti vykazujú vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu. Naopak, starší ľudia majú množstvo rôznych preventívnych stratégií, ktoré dokážu v danej situácii efektívne využívať,“ hovorí Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. To len potvrdzuje fakt, že táto doba priniesla všetko nové. Nikto z nás ju ešte nežil a úplne mladá generácia nemala vzor ani po rodičoch. Tí totiž nezažili už ani socializmus a s ním súvisiacu celorepublikovú „karanténu“. Tak prišli obavy, osamelosť, skleslosť. U mnohých ľudí sa k týmto pocitom pridali aj strach o stratu zamestnania, a zabezpečenie existencie.

Depresia sa prejavuje komplexne

Poďme sa pozrieť na čísla a štatistiky. Na Slovensku trpí duševnými ochoreniami minimálne každý 9. človek. Z nich každý 4. trpí depresívnymi poruchami. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje nato, že počet ľudí s depresiou sa v dôsledku pandémie môže navyšovať. MUDr. Ľubomíra Izáková upozorňuje, že depresívne pocity je potrebné sledovať. „Ak depresívne pocity pretrvávajú, môže ísť o vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc a adekvátnu liečbu. Je dôležité, aby sa ochorenie zachytilo čím skôr. Neliečená depresia totiž výrazne znižuje kvalitu života chorého, neumožní mu normálne fungovať a v tých najťažších prípadoch ho môže doslova ohroziť na živote. Mnohí ľudia však ochorenie podceňujú a odbornú pomoc nevyhľadajú. Často im chýba podpora rodiny a okolia, ktoré by ich povzbudilo, iní majú strach vyhľadať pomoc pre obavy, čo si o nich druhí pomyslia.“ Čo to je depresia a ako sa prejavuje? Depresia sa prejavuje komplexne. V popredí je porucha nálady, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje psychické a telesné fungovanie.

Psychológovia nemajú voľné kapacity

Na jednej strane je teda slabá alebo žiadna podpora zo strany rodiny, obavy, čo si o nich druhí pomyslia. Čo sa však stane, ak tieto múry prekonáme? K psychiatrovi sa dá ísť bez výmenného lístka od obvodného lekára, ku klinickému psychológovi tak budeme môcť ísť od roku 2021. Lenže. Psychológovia nie sú. Respektíve sú, ale ich kapacity sú preplnené. Aj keď by sa nám mohlo zdať, že ľudia psychológov nenavštevujú, opak je pravdou. Je vyšší dopyt ako ponuka. Psychiater je lekár, vyštudoval medicínu a môže predpisovať lieky. A často sa to u neho u „oblbovákov“ aj končí. Takáto liečba však nie je pri chorej duši komplexná. Ideálna je prepojenosť medzi psychiatrom, klinickým psychológom alebo psychoterapeutom. Ak máte problém, v podstate je jedno, ku ktorému odborníkovi zájdete, on vás už správne nasmeruje a nastaví vám buď on alebo spoločne s iným odborníkom liečbu.

Klinického psychológa nájdete vo väčšine prípadov v nemocniciach. Ich čakacia lehota je však veľmi dlhá alebo už neberú ďalších pacientov. Preto si môžete napríklad na internete dohľadať poradenských psychológov alebo psychoterapeutov. Cena za sedenie sa u nich pohybuje od 50 euro vyššie.

Na akého odborníka sa obrátiť?

Psychológ (či už klinický alebo poradenský) nepredpisuje lieky, pri diagnostike a pomoci využíva psychologickú diagnostiku (testy, dotazníky) a rozhovor. Klientov na konzultácie si objednávajú. Objednávanie ku psychológovi a dodržiavanie termínov je dôležité. Každý objednaný klient má tak zabezpečený nerušený, vyhradený čas len pre seba (väčšinou je to 50 minút) a psychológ si môže plánovať svoju prácu podľa potreby.

Psychoterapeut je absolvent vysokej školy – niektorého z humanitných alebo zdravotníckych odborov. Je tiež absolventom psychoterapeutického výcviku. Hlavným liečebným nástrojom psychoterapie je rozhovor medzi pacientom a terapeutom. Témou rozhovorov sú obvykle aktuálne či dlhodobé problémy (nápady, fantázie, pocity s nimi priamo súvisiace či aj zdanlivo bez súvislostí), sny, obrazy denného snenia. Ľudia, ktorí vyhľadávajú psychoterapiu, majú snahu pochopiť problémy vo svojom živote a prežívaní. Hľadajú odpovede na rôzne otázky. Majú záujem o pochopenie, odstránenie, čí aspoň zníženie vlastného psychického strádania, až utrpenia. Cesta k uzdraveniu býva náročná, ale efekt liečby zvykne byť dlhodobý. 

Ako som spomínala, títo odborníci spolupracujú. Ak sa rozhodnete navštíviť psychiatra, je možné, že vás pošle k psychológovi, alebo psychoterapeutovi (ak sám psychoterapiu nevykonáva). A naopak, ak navštívite psychológa, môže vám odporučiť i návštevu psychiatra. Môžete potom byť v starostlivosti oboch odborníkov, pretože medikamentózna liečba (liečba s použitím liečiv) a psychoterapia (liečba bez použitia liečiv) sa kombinujú. Spočiatku nie je podstatné, či sa obrátite na psychológa alebo psychiatra. Podstatné je to, že odbornú pomoc vyhľadáte. Ak máte akútny problém, odporúčam navštíviť psychiatra. Môžete tak urobiť bez výmenného lístka od obvodného lekára. Alebo sa objednajte ku psychoterapeutovi. Áno, stojí to okolo 50 euro za sedenie, ale koľko stojí život?

Mohlo to dopadnúť inak

Je pravda, že veľa ľudí trpí predsudkami, na druhej strane je súčasná spoločnosť tak otvorená, že si uvedomuje vážnosť duševného zdravia. Inak tou bolo krátko po revolúcií. Poviem vám príbeh jedného muža. Je to vlastne príbeh čerešňového lekváru, pretože on ich pozbieral tam, kde by pre zlú cestu nikto nešiel. Tento muž má dnes 53 rokov. Krátko po revolúcií začal jeho otec ako mnohí ďalší bezhlavo podnikať a investovať. Tento muž bol vtedy chlapec  nerozumel tomu, čo robí jeho otec a aj keď sa mu podnikanie zrútilo a on sa až priveľmi zadĺžil, nemal na tom ani malinký podiel viny. Následne sa otec obesil a keď im zobrali dom, mama skočila pod vlak. Chlapec sa „zbláznil“. Pravdepodobne zažil taký šok, že sa z toho už nedostal. Nebolo nikoho, kto by ho odviedol k odbornému lekárovi, ktorý by začal liečiť jeho zmätenú dušu. Odvtedy sa túla, prichýlila ho miestna fara a ja od neho nakupujem ovocie, čo pozbiera. Aspoň týmto málom mu chcem pomôcť uľahčiť jeho životný osud. Mohol totiž dopadnúť úplne inak. Odlišne by sme sa k takémuto prípadu zrejme postavili dnes.

Psychohygiena

Sú to činnosti, ktoré nám vrátia duševnú pohodu. Patria sem zdravé stravovanie, kvalitný spánok, fyzické aktivity, budovanie vzťahov a zvládanie stresu.

Z Programového vyhlásenia vlády

Marek Krajčí, minister zdravotníctva chce vytvoriť radu vlády pre duševné zdravie.  Programové vyhlásenie vlády SR sa chce v tomto smere zamerať na reformu starostlivosti o duševné zdravie. Bude presadzovať rozvoj komunitnej starostlivosti o duševné zdravie a bude hľadieť na špecifiká starostlivosti o rôzne skupiny. Vláda SR si uvedomuje sťažený prístup a špecifiká poskytovania starostlivosti v rôznych ohrozených skupinách. Bude preto klásť špeciálny dôraz na zvyšovanie dostupnosti prevencie, zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o duševné zdravie, dlhodobej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnuté osoby, marginalizované komunity, dôchodcov a ostatné ohrozené skupiny. Vláda SR zriadi nadrezortný orgán spravujúci oblasť duševného zdravia  – podporu zdravia, prevenciu, diagnostiku liečbu, následnú starostlivosť a vzdelávanie odborníkov – a prijme záväzok vytvorenia národnej excelentnej inštitúcie na výskum a liečbu duševných porúch.
To ale bolo pred COVID 19. Takže uvidíme.
Andrea Hinková – Tarová