Kašeľ nie je choroba, ale príznak. Netreba ho však podceňovať. Čo nám dokáže povedať? 

Stupnica od jemného vytrvalého odkašliavania až do prudkého dráždivého kašľa, ktorý nám ide „roztrhnúť pľúca“. S chladnejšími dňami a vyšším výskytom infekčných ochorení nadobúda „kašľový koncert“ v našom okolí na rozmanitosti aj intenzite. Napriek tomu, že kašeľ nie je ochorenie, ale len príznak iných ochorení, nemali by sme ho bagatelizovať a podceňovať.   

Prečo kašleme?

Kašeľje prirodzený obranný reflex organizmu, ktorého centrum sa nachádza v predĺženej mieche. Kašľom sa telo snaží očistiť dýchacie cesty, udržiavať ich priechodné a odstraňovať z nich patologické produkty a cudzie telesá. Kašeľ zaniká spolu s príčinou dráždenia, prípadne s krátkym časovým oneskorením. Kašeľ je pomerne častým príznakom, ktorého príčinou je dráždenie dýchacích ciest alebo príčiny ležia mimo dýchacích ciest (napr. závažné ochorenia ako cystická fibróza, ochorenia srdca, refluxná choroba žalúdka, psychogénny kašeľ). Dráždivé látky môžu byť baktérie, vírusy, znečistenie alebo alergény. Až 75 percent prípadov kašľa je pripisovaných infekcii dýchacích ciest.

Dráždenie dýchacích ciest

Býva spôsobené infekciami dýchacích ciest. Pri infekčných zápaloch v riasinkovom epiteli dolných dýchacích ciest  sa zvýši tvorba hlienov, ktorých sa organizmus zbavuje kašľom. Medzi najčastejšie infekcie dolných dýchacích ciest patria akútne aj chronické zápaly priedušnice a priedušiek vírusového a bakteriálneho pôvodu, ktoré môžu pri nedostatočnej liečbe prerásť do zápalu pľúc a pohrudnice. Kašeľ sprevádza aj ochorenia horných dýchacích ciest – vírusovú nádchu, akútne a chronické bakteriálne faryngitídy (zápal hltana) a laryngitídy (zápal hrtana). Kašeľ býva sprievodným javom iných závažných infekcií: čierny kašeľ, osýpky, tuberkulóza pľúc a podobne. Kašeľ je niekedy prirodzenou neškodnou reakciou na pobyt v prašnom prostredí, niekedy však môže byť príznakom vážneho ochorenia nielen dýchacích ciest. Je preto dôležité jeho výskyt nepodceňovať.

Kašeľ sa nevyhýba nikomu

Aj keď sa kašeľ objavuje vo všetkých vekových skupinách, najčastejšie postihuje najmä tých najslabších: deti a seniorov. Jeho výskyt sa zvyšuje v mestských oblastiach alebo počas vrcholov znečistenia ovzdušia. Zdravé deti majú zvyčajne 7 až 10 epizód infekcie horných dýchacích ciest každý rok, ktoré môžu spôsobiť kašeľ. Detská pediatrička MUDr. Ivana Poradová hovorí: „Jeseň je obdobím, kedy očakávame nielen to ako sa deti prispôsobia novému kolektívu, ale aj aké nové ochorenia im tento pobyt medzi ostatnými deťmi prinesie. A pokašliavajúce deti dokážu rodičov na jeseň a v zime poriadne potrápiť.“ Aj preto odborníčka odporúča mať po ruke „arzenál“ na prevenciu aj liečbu ochorení dieťaťa a cesta, ktorú je pre neho možné zvoliť ako prvú a bezpečnú je homeopatia, ktorá sa dá využiť nielen ako prevencia, ale aj ako paralelný spôsob liečby s klasickou medicínou. „Homeopatické lieky sú vyrobené na prírodnej báze a nemajú vedľajšie účinky a sú vhodné v každom veku, rovnako aj v tehotenstve a u malých detí. Homeopatické lieky sa bez problémov znášajú s chemickými liekmi, ktoré ľudia užívajú a nemusia tak brať ohľad na prípadné neznášanlivosti s inými liečebnými postupmi. Dajú sa užívať nielen pri liečbe ochorení, ale aj pri prevencii,“ hovorí všeobecný lekár MUDr. Pavol Tibenský. Na kašeľ je podľa jeho slov dobré mať v homeopatickej lekárničke sirup Stodal. Ten možno využívať na symptomatickú liečbu kašľa rôzneho pôvodu, ale aj jeho rôznych prejavov. Stodal obsahuje kombináciu až 8 účinných homeopatických látok.

Nie je kašeľ ako kašeľ

Hoci je kašeľ bežným a aj najčastejším dôvodom návštevy praktického lekára pre dospelých, či pediatra, určenie jeho príčiny a nasadenie vhodnej liečby nebýva vždy jednoduché. Dôležité je preto typ kašľa správne identifikovať. Systematický prístup lekára k jeho vyhodnoteniu sa začína klasifikáciou kašľa podľa doby trvania. Ak kašeľ trvá menej ako tri týždne, ide o akútny kašeľ. Subakútny trvá od troch do ôsmich týždňov a chronický viac ako osem týždňov.

Akútny kašeľ

Je najčastejšie spôsobený akútnou infekciou horných dýchacích ciest vírusového pôvodu, ale môže byť aj príznakom akútneho kardiorespiračného problému. Krátkodobý akútny kašeľ môže vyvolať aj vdýchnutie cudzieho telesa, či dráždivých látok. Hoci akútny kašeľ vymizne aj bez liečby v priebehu dvoch týždňov, v rizikových skupinách je potrebné stanoviť hneď ďalšie vyšetrenia, pretože akútny kašeľ môže byť prvým príznakom vážnejšej choroby.

Subakútny kašeľ

Trvá viac ako 3 týždne a menej ako 8 týždňov. Pravdepodobnými diagnózami sú postinfekčný kašeľ, baktériová sinusitída, astma, začiatok chronického kašľa.  Pri diagnostike treba myslieť na možnosť ochorenia čierny kašeľ (infekčné ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Bordetellapertussis).    

Postinfekčný kašeľ

Pretrváva až u 11 – 25 percent pacientov s preliečenou alebo nedostatočne liečenou akútnou infekciou horných a/alebo dolných dýchacích ciest. Je definovaný ako kašeľ, ktorý sa začal ako akútna infekcia respiračného traktu a nie je komplikovaný pneumóniou (zápalom pľúc). Nekomplikovaný postinfekčný kašeľ vymizne aj bez liečby, vhodné je ale rešpektovať odporúčania a liečbu lekára. 

Chronický kašeľ

Je najčastejšie spôsobený syndrómom kašľa horných dýchacích ciest (syndróm postnazálneho zatekania), astmou, neastmatickou eozinofilnou bronchitídou, refluxnou chorobou žalúdka samotnou alebo s inými príčinami. V diagnostike treba zvážiť aj úlohu fajčenia a užívanie niektorých liekov. Trvá dlhšie ako 8 týždňov a spontánne nevymizne. Významne ovplyvňuje kvalitu života pacienta.

Vplyv hlienu na kašeľ

Kašeľ sa klasifikuje aj podľa tvorby hlienu. Suchý dráždivý (neproduktívny) kašeľ sa vyznačuje drsnými a kŕčovitými záchvatmi kašľa. Dráždivý kašeľ môže vyvolávať napríklad cigaretový dym, prach, plynové alebo chemické výpary. Pri infekčných zápaloch dýchacích ciest sa vyskytuje počas prvých dní, zvyčajne netrvá dlhšie ako 2 -3 dni, neskôr sa netvorí skoro vôbec alebo len v malom množstve a kašeľ často sprevádza bolesť za hrudnou kosťou. Suchý kašeľ je tiež typický pre pacientov s bronchiálnou astmou, s refluxnou chorobou, či zápalom pohrudnice. Môže byť aj príznakom ochorenia srdca. Často sa objavuje v noci a v ranných hodinách a znižuje kvalitu spánku.

Vlhký kašeľ (produktívny) kašeľ

Tento typ kašľa charakterizuje produkcia väčšieho množstva hlienov (spútum). Hromadením hlienov v dýchacích cestách sa znižuje ich priechodnosť. Pacient veľa kašle a ťažšie dýcha. Aj keď sa kašľom odstraňuje prebytočný hlien, plný choroboplodných zárodkov, silný produktívny kašeľ znamená pre pacienta značnú námahu. Farba hlienov môže byť priesvitná, biela, žltá, žlto-zelená, zelená, až krvavo sfarbená a ich konzistencia riedka-vodnatá, viskózna, až spenená. Farba a konzistencia spúta je dôležitým diagnostickým ukazovateľom. Pôvod spúta nemusí byť len v dolných dýchacích cestách, ale môže ísť o vykašliavanie hlienov zatekajúcich pri zápale nosohltana, či prínosových dutín.       

Liečba kašľa

Aj keď v prípade kašľa menšej intenzity netreba hneď navštevovať lekára, jeho liečba je predsa len zväčša v kompetencii lekára. V prípade jeho mierneho priebehu dokáže odborné rady poskytnúť aj skúsený farmaceut v lekárni. Je však potrebné vždy si podrobne prečítať písomnú informáciu pre používateľa a dodržiavať odborníkom odporúčané dávkovanie.

Kedy treba navštíviť lekára?

Ak kašeľ nemá ani po 5 -7 dňoch po liečbe voľnopredajnými prípravkami a pokoji na lôžku tendenciu ustupovať, naopak sa zhoršuje, ďalej ak ide o pacienta s pridruženými ochoreniami, ak ide o dieťa do jedného roka a ak ide o tehotnú, či dojčiacu ženu.

Prečo sa vyhýbať ľuďom, ktorí kašľú?

Pretože k prenosu choroboplodných patogénov infekčných chorôb dochádza najčastejšie kvapôčkovou infekciou. Chorý človek kýchaním a kašľaním uvoľňuje do vzduchu infikovaný hlien dýchacích ciest, ktorý sa vdýchnutím dostáva do organizmu iného človeka.

Čo nerobiť, ak kašleme: 

• chodiť na miesta s vysokou koncentráciou ľudí,
• fajčiť,
• zdržiavať sa v nevyvetraných miestnostiach,
• zdržiavať sa na príliš teplom alebo príliš studenom vzduchu

Čo robiť, ak kašleme: 

• Prepláchnite si nos soľným roztokom, ktorý pomôže prečistiť dýchacie cesty.
• Vyhýbajte sa fajčeniu a pobytu v zadymených priestoroch, aby ste znížili podráždenie slizníc.
• V prípade nočného kašľania spávajte na chrbte s mierne zdvihnutou hlavou.
• V prípade infekčného ochorenia sa zdržiavajte doma a dodržiavajte pokoj na lôžku.
• Najmä pri infekčných ochoreniach je dôležité správať sa ohľaduplne k okoliu. Pri kašli si chráňte ústa (skôr vreckovkou ako rukou) a často si umývajte ruky. 
• V prípade choroby sa vyhýbajte potriasaniu rúk.
•  Dodávajte telu dostatočný prísun tekutín (najmä čajov).
• Zvlhčite vzduch v izbách, aby ste znížili podráždenie slizníc. Používajte zvlhčovač alebo nádobu naplnenú vodou položenú na neelektrický ohrievač.
• Teplotu v miestnosti obmedzte na 19 – 20 °C. Prekúrené miestnosti dráždia dýchacie cesty.
• Ak sa stav po 5 – 7 dňoch samoliečby nezlepšuje, ba dokonca sa kašeľ zhoršuje, vyhľadajte lekára. 
• Kašeľ v začiatočných štádiách treba konzultovať s lekárom v prípade pacientov so závažnými chronickými ochoreniami, tehotných, či dojčiacich žien a detí do jedného roka.

Domáce recepty pri kašľaní

• Cibuľový čaj alebo šťava z cibule, ktorú pustí nakrájaná cibuľa zaliata medom.  
• Vhodné sú bylinkové čaje alebo sirupy z: prvosienka jarná, mäta pieporná, materina dúška, tymian, lipa, skorocel kopijovitý, ibiš lekársky a podobne. Tu je však dobré tiež poradiť sa s lekárom alebo farmaceutom, pretože niektoré byliny sú vhodné v liečbe produktívneho kašľa, iné v liečbe suchého kašľa. 
• Pri suchom a dráždivom kašli pomáha aj prehrievací zábal s hrubou vrstvou masti (husacia, bravčová, olivový olej) prekrytý bavlnenou látkou, resp. zohrievanie hrudníka teplom (termofor, biolampa).
• Konzumáciu medu v kombinácii s citrónom odporúčajú aj odborné štúdie.