Moderná psychológia hádže pomerne veľa viny za naše myšlienky ranému detstvu. Samozrejme súhlasím. Do istej miery. V období, keď ako dieťa nasávaš ako špongia, oveľa jednoduchšie sa buduje tvoje vedomie a čo je horšie, aj nevedomie. Vznikajú mapy, vzorce a predpokladané výsledky príkladov. Tie si ukladáme a v šuflíkoch mozgu ležia až do dospelosti, kedy ich začneš aktívne využívať a nie vždy vo svoj prospech.
Jednoznačným príkladom je schopnosť dospelého človeka odhadnúť inú ľudskú bytosť na základe prvého pohľadu. Kámo, ak nevieš čítať myšlienky a nemáš v talóne superschopností aj špeciálnu detekciu na minulosť odhadovanej osoby, tak budeš vo väčšine prípadov na omyle.
Často počujem ľudí a aj seba tvrdiť, že sa rokmi naučili ľudí odhadnúť. Stačí stisk ruky, jeden pohľad do očí či spôsob oblečenia a už vedia. Vedia. Akoby každý človek bol len nahá duša so všetkými spomienkami a skúsenosťami zabalená v tenkej blane, ktorú ten správny človek dá dole na počkanie. Keby to bola skutočne pravda, tak nikto z nás nie je v bezpečí ani sám so sebou.
Každopádne na základe tohto čarovného úsudku nevedome dokážeme ovplyvniť svoj prístup k človeku a to je to najhoršie, čo sa môže stať. Máš tetovanie? Uf, pravdepodobne si mierne labilný a rebelský typ, ktorý nesedí do môjho pokojného sveta. Nebudeme priatelia. Máš drahé oblečenie? Uf, tak to si asi namyslený, sebestredný typ, ktorý by sa so mnou aj tak nepodelil o život, takže sa nemusíme kamarátiť. Máš veľké brucho a strnisko? Uf, tak to si asi sedlák, ktorý sa o seba nestará, zbytočne by si mi kazil moju rúžovú auru, takže sa budeme rozprávať len po hranicu slušných zhrnutí počasia a zlej kvality potravín. Áno, presne takto to môže vyzerať v praxi. Je to vírus, ktorý sa prenáša rýchlejšie ako mor a nakazí ťa ešte skôr ako sa nad tým zamyslíš.
Poznáte ten pocit, keď sa hanbíte sám pred sebou? Chytáte sa za hlavu a najradšej by ste si strelili silnejšiu facku ako vám to vlastná ruka a pud sebazáchovy dovolí? Tak presne takto som sa cítila pred pár dňami, kedy som si klasicky pri svojom kočovníckom živote objednala jazdu cez internet. Chcela som ísť o 23tej z Bratislavy do Žiliny. V tomto čase je najlepšie pristúpiť na odvoz dodávke s rehoľnými sestrami, v opačnom prípade máš jednoducho strach. Chcela som však ísť domov a tak som namiesto rehoľným sestrám pritakala kamionistovi na ceste z Viedne do Žiliny. Na svojom instagrame som dokonca uverejnila obavu, že ma tento oblý muž s preferenciami v Kotlebovskej societe ohrozí na živote. Šovinisticky som ho ohovorila aj pred kolegami a v každom telefonáte od potvrdenia jazdy som sa lúčila s rodinným príslušníkom na druhej strane linky. Podotýkam, že som toho človeka videla len na sociálnej sieti a podľa toho moje schémy vyhodnotili tento typ ako spoločensky nebezpečný jav a potencionálnu hrozbu pre moje ďalšie fyzické i psychické zdravie. A iste sa pýtate ako to dopadlo…
Zostali len ujmy, ktoré som si spôsobila sama. Pán má cukrovku, robí týždňovky, aby zabezpečil svoju rodinu a cez víkend urobí 500 km aby ich videl cca na 40 hodín. Nezaviezol ma do Žiliny, ale až pred moju bytovku na Kysuciach a čerešnička na torte, nevzal odo mňa peniaze. Vraj dobré skutky sa naozaj počítajú.
Tak ak sa tie dobré skutky naozaj počítajú, presne preto píšem tento článok. Ako žiadosť o odpustenie generálnemu dobru vo svete, ako výstrahu pre ostatných, že predsudky skomplikujú život akurát tak tebe samému a ako poďakovanie, že aj s takými nepoučiteľnými hovienkami, ako som ja, má Pán Božko stále trpezlivosť.
P.S: Nesúďme a nebudeme súdení. Peace.
