Výtvarnej tvorbe sa venuje od útleho detstva. Dizajn hral v jeho živote vždy významnú úlohu. Táto vášeň ho priviedla na strednú umeleckú školu, kde vyštudoval kamenosochárstvo a následne Vysokú školu výtvarných umení so zameraním na sklo. Popritom sa venoval aj sochárskym objektom, ale už pridal techniku – išlo o bomby a laserové delá. A to už bol medzikrok k hodinkám. Takým, aké nemá nikto, len jeden majiteľ.
Máte doma hodinky najzvučnejších značiek a myslíte si, že je to neprekonateľný strop? Omyl. Tomáš Ondroušek vám vyrobí hodinky, ktoré budú charakterizovať vás. A každé sú unikát.
Kedy vznikli Vaše prvé hodinky?
Už počas štúdia na vysokej škole začali vznikať moje prvé hodinky. Začalo ma to zaujímať do takej miery, že som sa prihlásil do hodinárskej školy v Česku. Tam som sa naučil všetko potrebné o mechanike a tiež o tom, ako hodinky zložiť a rozložiť, upraviť, opraviť a podobne. Súčasne som nakupoval strojové vybavenie, aby som vedel vyrobiť čoraz viac súčiastok. Keďže ma bavia technické veci, časť strojov na výrobu som si vyrobil sám. Najprv som si musel vyrobiť stroje, aby som mohol vyrábať hodinky.
Výroba hodiniek je ”mravčia” robota, pri ktorej musí byť zrejme mozog nastavený na pokoj a vládnuť vnútorná rovnováha…
Je to mravčia robota, a najmä ide o veľké množstvo súčiastok, ktoré musia spolu sedieť, pasovať a ladiť. Ja som skôr nesústredený typ a nedokážem sa venovať jednej činnosti dlhšie ako hodinu, takže vytváram všetky súčiastky naraz. Z 80% robím hodinky sám. Strojčeky kupujem, ale aj tie rozoberám, upravujem a spätne skladám. Všetko ostatné vyrábam.
Kto je Vaším zákazníkom?
Všetky notoricky, známe značky ako Omega, Breitling, Rolex a ďalšie sú vysoko kvalitné značky, ale v určitej spoločenskej vrstve ľudí je to ”masovka”. Tak ako si bežní ľudia kupujú hodinky značky Swatch za 200 eur, majetnejší siahajú napríklad po značke Rolex za 8 000 eur. Potom sú ľudia, ktorí chcú viac. Ak by som to prirovnal k autám, ľudia, ktorí vlastnia Lamborghini, si nekúpia hodinky značky Breitling, ale chcú niečo extra. Túžia po niečom, čo je zaujímavé tým, že to majú upravené podľa seba, s detailmi, ktorým budú rozumieť možno iba oni. Mal som klienta, spolumajiteľa drevárskej spoločnosti, ktorá vyrába na zakázky rôzne dizajnové produkty, a chcel mať hodinky s drevom. Materiál hodiniek som teda skombinoval s 5000- ročným dubom, čo má aj určitú historickú a nostalgickú hodnotu.
Sú muži, ktorí zbierajú drahé hodinky. Prídu do najvyššieho stupňa a povedia si – a čo ďalej? Zákazník Vás nechá tvoriť, alebo sa počas procesu zapája?
Nerád by som sa dostal do pozície, že budem výrobca, ku ktorému príde človek s konkrétnym návrhom, čo mu mám presne vyrobiť. Ľudia za mnou chodia aj z toho dôvodu, že som študoval výtvarné umenie a dizajn, takže tomu rozumiem a dôverujú mi. So zákazníkom sa najskôr porozprávam, aby som zistil, aké značky už má, a teda k čomu inklinuje, a následne mu navrhnem nejaký dizajn. Predložím mu návrh, ktorý väčšinou spĺňa to, čo od neho očakáva, a zároveň je z tých hodiniek zrejmý môj rukopis.
K hodinkám dostáva zákazník aj certifikát. O čom hovorí?
Z certifikátu je jasné, že ide o unikát a zákazník zároveň presne vie, kedy boli vyrobené. Verím tomu, že si moje hodinky kupujú len fanatici, ktorí sa tešia z toho, že majú pekné hodinky, ktoré sú unikát. A z ohlasov od zákazníkov viem, že ich zaujíma, ako prebiehal proces ich výroby. Fotografujem celý proces výroby a natáčam videá. Súčasťou certifikátu je USB kľúč s týmito dátami. Zákazník si to môže celé pozrieť a prípadne to aj zdieľať so svojimi priateľmi. Väčšina firiem tají proces výroby a ja som ich výrobu postavil do pozície pridanej hodnoty.
Láska k profesii. Prečo láska k hodinkám?
Odjakživa ma fascinovala technika a technológie, a to možno aj viac ako umenie alebo dizajn. Možno práve preto som zakotvil pri hodinkách, ktoré sú o technike, technológii, strojoch a podobne. Oproti výrobcom hodiniek mám aj umelecké vzdelanie, kým oni majú čisto technické alebo zlatnícke zameranie. To je výhoda, ktorou ich môžem v budúcnosti prekonať.
Svet komunikuje prostredníctvom symbolov. Vašou novinkou sú hodinky práve s týmto smerovaním. Odkiaľ prišiel tento nápad?
V súčasnosti sú veľkým hitom 3D tlačiarne a 3D tlač ako taká. Túto technológiu som si zaobstaral, aby som na nej robil prototypy hodín. Následne by som chcel celý proces posunúť do komerčnej úrovne. Začal som riešiť dizajn hodiniek, ktoré boli farebné a hravé. Tak som sa dopracoval k emotikonom. Hodinky musia mať niečo viac, aby zaujali. Vymyslel som kolekciu emotikonov (nahnevaný, smutný, šťastný, plačúci…). Ich hlavnou myšlienkou je, že človek môže mať aj desatoro hodiniek a podľa toho, ako sa cíti, použije príslušný emotikon. Majú teda funkciu prezentácie emócií. Je to variabilné, vyrobené ako telo hodiniek, a zákazník si ich môže kúpiť viac a vymieňať podľa nálady. Podľa toho, ako sa cítite, si môžete poskladať konkrétny feeling, a to aj farebný. Sú rôzne farby, rozličné emotikony.
Dá sa teda povedať, že ste šperk posunuli do úrovne komunikačného prostriedku. V tomto prípade však asi nepôjde o prototyp…
Týmto projektom chcem osloviť všetky zákaznícke skupiny, aj keď predpokladám, že pôjde skôr o extrovertov, pretože tí viac prezentujú svoje emócie smerom von.
Aké materiály používate pri výrobe hodiniek?
Aj pri materiáloch rád experimentujem a zároveň sa snažím držať krok so všetkými pôvodnými značkami. Najtypickejším materiálom je chirurgická oceľ, používam aj titán, ktorý má o 50 % nižšiu hmotnosť ako chirurgická oceľ. Vyrábam si tiež vlastné kombinácie materiálov. Mám rád experimentálne materiály, ako bol napríklad pri hodinkách s drevom 5000-ročný dub. Z nových materiálov zase spomeniem hodinky s oranžovým šitím, ktoré majú remienok z ropuchy obrovskej. Každý nový materiál, ktorý je zaujímavý a praktický, sa snažím využiť pri svojej tvorbe. Zaujímavé sú aj hodinky z oxidovanej medi. Oxidované boli močom, čo však nevzniklo len tak. Týmto spôsobom sa patinovali už sochy v antickom Grécku. Aby sochári dosiahli hnedozelenú farbu, rozprašovali na sochu moč a ten oxidoval. Ide teda o starú sochársku technológiu.
Aký je váš sen?
Chcel by som sa dopracovať k vlastnému strojčeku. Napríklad značka Breitling dlhé roky kupovala strojčeky od švajčiarskej firmy Eta, až táto firma prestala predávať strojčeky konkurenčným firmám a dáva ich výhradne do svojich značiek. Breitling si následne nato vyvinul vlastný strojček. Väčšina firiem, ako stúpa na úrovni, si začne vyvíjať vlastné strojčeky, a to je úroveň, na ktorú by som sa chcel dostať. A nepôjde iba o klasický strojček, ale o iné zobrazenie času, inú funkciu, alebo niečo zaujímavé.
FOTO: KRISTÍNA SCHREIBEROVÁ
TEXT: ANDREA HINKOVÁ-TAROVÁ
