produkty

Prečo sa na Slovensko dováža toľko produktov z cudziny, keď mnohé sa pestujú alebo vyrábajú tradične už dlhé roky aj na našom trhu? Trendy ukazujú, že aj domáci spotrebiteľ mení svoj postoj a preferuje čoraz viac slovenské výrobky z regiónov. Treba zvýšiť aj efektivitu marketingu propagujúceho slovenské potraviny, predovšetkým na báze podpory lokálneho patriotizmu, tvrdí Daniel Balko, predseda Občianskeho združenia Silné regióny.

Vaše združenie sa rozhodlo pomáhať domácim producentom, nevynímajúc ani drobných vinárov pri umiestňovaní ich produkcie na trhu. V čom to majú podľa vás náročné?

Problém je už legálne dostať domáce výrobky na trh ako taký. Dnešná legislatíva nerozlišuje medzi malovýrobou určenou na miestny trh a veľkovýrobou. Keď chce niekto predávať na trhu nejaké potravinárske výrobky, musí spĺňať prísne normy, ktoré sú pre malovýrobu nielen finančne veľmi náročné, ale často aj úplne zbytočné. A predaj z dvora je určený len pre priameho spotrebiteľa, takéto výrobky či suroviny nie je možné používať na druhotný predaj či spracovanie. Jedine ak by ich výrobcovia spĺňali tie isté požiadavky, aké sa kladú na oficiálnu veľkovýrobu. Slabé uplatnenie na trhu je až druhým problémom.

Podiel slovenských potravín na našom trhu je stále veľmi nízky. Kde vidíte problém?             

Hlavný dôvod malého zastúpenia domácich výrobkov na trhu je spôsobené aj tým, že na Slovensku máme veľmi silnú pozíciu
obchodných reťazcov. Vyše 70 percent obchodu sa realizuje prostredníctvom nich. Miestne obchody či trhy sú stále veľmi slabými hráčmi s malým obratom. Teda ak chceme hovoriť o reálnom napojení sa miestnych domácich výrobkov na tuzemský trh, musí sa zvýšiť podiel miestnych výrobkov v týchto reťazcoch. Prečo to nejde, je dobre známe. Na jednej strane sú podmienky reťazcov, ktoré menší výrobcovia nevedia plniť, respektíve sa im neoplatia. Na druhej strane slabá až žiadna organizovanosť malých výrobcov.

Na Slovensku existujú rôzne špecializované farmárske produkty, avšak potenciál trhu je oveľa väčší. Napríklad pri domácom výrobku ostáva v regióne okolo 70 % zisku, pri cudzom len 30 %. V čom spočívajú najväčšie príležitosti i riziká z ekonomického pohľadu?

Pre konkrétny región je dôležité, aby sa kupovali miestne výrobky. Nestačí vymeniť zahraničný výrobok za slovenský, ale pochádzajúci z iného regiónu. Lebo tých 70 percent ostane v danom regióne len pri kúpe miestneho výrobku. Podporujeme teda domácu výrobu nielen ako takú, ale aj jej orientáciu na miestny trh. Prvým rizikom je, že spotrebitelia u nás stále nerozlišujú medzi pojmami domáci, slovenský či miestny výrobok.

Ako by podpora miestneho trhu mala fungovať? Skúste uviesť nejaký konkrétny príklad.

Syrové nite zo Zázrivej sú domácim výrobkom, ale miestnym sú len pre Oravu. Regionálny pohľad nemajú ani mnohé novovznikajúce obchody zamerané na „domáce výrobky“. Keď navštívite niektorú z novovznikajúcich sietí farmárskych či domácich výrobkov, často v nich nájdete tie isté výrobky od tých istých výrobcov, bez ohľadu na to, či je obchod v Bratislave, Nitre alebo Banskej Bystrici. Na zvýšenie podielu slovenských výrobkov na trhu to stačí, ale na podporu miestnych ekonomík nie. Je dôležité, aby v predajniach mali svoje zastúpenie vždy aj miestne výrobky. V takomto regionálnom vnímaní úlohy miestnych výrobkov vidím veľkú príležitosť v postupnom vzniku regionálnych značiek. Momentálne ich je na Slovensku asi päť či šesť, no vznikajú ďalšie.

Ako vyzerá podpora domácej produkcie v zahraničí? Čo by mohlo byť pre nás inšpiráciou?

Vo vyspelých európskych krajinách je domáca výroba nepretržitá. Miestni výrobcovia majú dlhodobé vzťahy s odberateľmi, majú odveké miesto na trhu. Ani éra veľkých reťazcov nedokázala miestne trhy vytlačiť. Dokonca pre miestny predaj platí jednoduchšia legislatíva i jednoduchšie hygienické normy. Takže v prvom rade treba aj u nás aplikovať zjednodušené pravidlá pre domácu výrobu a predaj miestnych výrobkov. Žiadna legislatíva EÚ tomu nebráni. Druhým rozdielom je absencia prirodzených svojpomocných družstiev, skladov, výkupní či marketingových organizácií. Ani v západnom svete by sa osamotený malý výrobca nedokázal presadiť na väčšom trhu. Preto tam existujú svojpomocné organizácie, ktoré zastrešujú viacerých výrobcov.

Pravidlá pre domácu výrobu a predaj miestnych výrobkov treba zjednodušiť.

zavarane uhorky

V čom spočíva prínos týchto organizácií pre samotných výrobcov?

Nepomáhajú len vytvárať silnejšiu pozíciu voči obchodným reťazcom či pripravovať spoločné marketingové aktivity. Takéto spolky majú často spoločné nákupy poľnohospodárskych potrieb, osív, hnojív, ale aj drahých poľnohospodárskych strojov či výrobných liniek, ktoré potom využívajú spoločne. Členmi takýchto organizácií sú nezriedka aj miestne samosprávy, ktoré v podpore miestnej výroby vidia najschodnejšiu cestu, ako podporiť udržateľnosť svojho rozvoja.

Podľa prieskumov má nákupný patriotizmus na Slovensku stúpajúci trend. Prejavuje sa to v obchodných reťazcoch?

Koncom minulého roka sme si dali vypracovať prieskum zameraný na podporu predaja regionálnych výrobkov. Potvrdilo sa nám, že cena už nie je hlavným motívom určujúcim kúpu. Až 53 percent respondentov povedalo, že pri možnosti výberu tovaru od viacerých výrobcov by uprednostnili slovenský výrobok, z nich 39 percent rovno miestny výrobok. Podobné informácie majú určite aj obchodné reťazce, a preto sa v poslednej dobe snažia prezentovať, ako podporujú predaj domácich výrobkov. Zatiaľ je to však len marketingová reklama. Pokiaľ bude väčšina tovarov centrálne distribuovaná, respektíve pokiaľ budú mať obchody snahu nahradiť veľkého zahraničného dovozcu veľkým domácim dovozcom, zmena nenastane.

Čo teda treba urobiť pre to, aby došlo k reálnej zmene a pocítili to pozitívne aj spotrebitelia v regiónoch?

Treba si uvedomiť, že jedného veľkého zahraničného dovozcu musí nahradiť veľké množstvo malých miestnych výrobcov. Tovarová ponuka reťazcov bude v každom regióne čiastočne odlišná. Čo sa týka regionálnych rozdielov, tak vieme, že najviac sa miestne výrobky nakupujú na juhu Slovenska. Potvrdil nám to aj spomenutý prieskum. Nie je to však zásluha obchodných reťazcov, ale skôr väčšieho počtu malých súkromných výrobcov. Ale napríklad najväčšiu mieru regionálneho patriotizmu k miestnym výrobkom mali obyvatelia Banskobystrického kraja, na druhom mieste bol Nitriansky kraj.

Miestne výrobky sa najviac nakupujú na juhu Slovenska.

Po vstupe do EÚ sa upravuje aj európska legislatíva. Sú na stole aktuálne nejaké „horúce“ zákony, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu domácich produktov či ich predaj?med

Najdôležitejšie zákony sme prijali ešte pred vstupom do EÚ. Bolo to práve povinné dodržiavanie princípov HCPP pre akúkoľvek potravinársku výrobu. Vtedy aj skončilo veľké množstvo menších výrobcov, ktorí sa po malej privatizácii snažili podnikať. Hoci súčasné legislatívne prostredie domácej výrobe nepraje, žiadne zmeny sa zatiaľ nechystajú. Potrebovali by sme najmä zaviesť inštitút malovýroby pre miestny trh, rodinné podnikanie a mikropodnikanie oslobodené od evidencií a poplatkov.

Čo zvyčajne malým a stredným podnikateľom z pohľadu legislatívy spôsobuje najviac starostí?

Negatívny dosah na malovýrobu budú mať napríklad nové zákony zavádzajúce povinné zvyšovanie odmien za nočnú prácu a prácu cez víkend. Nehovoriac o stálom zvyšovaní minimálnej mzdy, ktorá živnostníkom stále znižuje čistý príjem zvyšovaním povinných odvodov. Nesprávne je aj nastavenie agrodotácií, ktoré podporuje nenáročné činnosti namiesto tlaku na zvyšovanie pridanej hodnoty z výnosov, napríklad spracovávaním plodín a surovín. Potom je jasné, prečo každoročne klesá podiel domácich výrobkov v obchodoch. Pritom zákony trhu majú vlastné cesty, ako odpovedať na dopyt. Pokiaľ sa na rastúci záujem o kvalitné, čerstvé a domáce výrobky nedá odpovedať legálne, ide to načierno.

Spotrebitelia v prieskumoch hovoria, že im na kvalite produktov záleží. Vedia na to dostatočne pružne reagovať manažéri obchodných reťazcov?

Rastúci záujem o kvalitné výrobky potvrdil aj už spomenutý prieskum. Potešilo nás, že až 73 percent respondentov za najkvalitnejšie označilo práve výrobky pochádzajúce od miestnych výrobcov. Predstava, že dovážané výrobky sú automaticky kvalitnejšie, už neplatí. Nakoľko je však ponuka miestnych produktov zatiaľ veľmi malá a roztrieštená po celom Slovensku, maloobchodné reťazce sa k nej nevedia dostať. Radšej preto preskupujú už existujúci tovar pochádzajúci zo Slovenska v predajniach do nových pultov ako domáce výrobky. Niekedy potom dôjde k nepríjemným zisteniam, že pod slovenským obalom sa skrýva zahraničný tovar.

Existuje v takejto situácii vhodné riešenie, ako to zmeniť?

Reťazce budú musieť zmeniť svoje očakávania od dodávateľov. Malý dodávateľ nemôže čakať dva mesiace na zaplatenie faktúry a ani nebude ešte platiť za lepšie umiestnenie na pultoch. A najmä chce, tak ako aj zahraničný dodávateľ, hovoriť do cenotvorby svojho tovaru. Ale na obhajobu reťazcov zase treba povedať, že od nich nikto nemôže očakávať, že budú po celom Slovensku naháňať miestnych výrobcov. Obe strany sa musia stretnúť niekde uprostred a dohodnúť obojstranne výhodné pravidlá.

dobytok

Aj obchodné siete začínajú vyčleňovať priestory pre regionálne produkty. Vnímate to na trhu ako dobrý krok?

Regionálne pulty sú dobrým krokom, na naplnenie pultov netreba veľmi širokú škálu tovarov, nie sú alternatívou bežnému sortimentu v obchode. Podľa mňa by sa už dnes dali z miestnych výrobkov takéto pulty naplniť v každom väčšom meste. Najmä keby sa pulty snažili prezentovať najmä typické regionálne výrobky a produkty. Pomohlo by to aj turizmu. O miestne výrobky totiž nemajú záujem len domáci obyvatelia regiónu.

Ako sa to prejavuje? Ako môžeme na Slovensku zvýšiť našu atraktivitu pre našincov i cudzincov?

Domáci si chcú kupovať miestne výrobky pre svoju bežnú spotrebu, no turisti vyhľadávajú regionálne výrobky aj pre ich symbolický význam. Sú pre nich prejavom miestnej jedinečnosti, ktorú môžu ochutnať, ovoňať a najmä zobrať so sebou domov. Preto by sa pulty s regionálnymi výrobkami mali začať objavovať aj mimo kamenných obchodov. Napríklad v turistických informačných kanceláriách v navštevovaných lokalitách, na pumpách, vo väčších hoteloch a, samozrejme, na všetkých atraktívnych podujatiach s väčšou návštevnosťou.

 

Autor: redakcia Zisk manažment
Článok vyšiel v časopise Zisk manažment 4/2018

Zuzana Kullová
Podobné články